Ahojte,
a je to tu! Náš posledný mesiac pred svadbou. Je to pre mňa skoro až neuveriteľné. 🙂 Pôvodne som článok začínala týmito vetami, nakoniec som sa k tomuto poslednému mesiacu dostala až po svadbe. (Článok som začala písať 27.4.2019 😮a teraz už máme november.)
Prvé dva týždne sa veci uberali ešte celkom kľudným tempom, avšak posledné dva týždne do svadby už boli riadne hektické. Posledný týždeň pred svadbou, kedy som článok plánovala vydať som už nestíhala ani raňajkovať a na každý deň bolo kopec vecí okolo svadby, ktoré som zabezpečovala.
Bolo to aj preto, lebo moja írska rodina priletela v stredu pred svadbou (teda skoro ráno, čiže to už vlastne bol štvrtok). Keďže som im chcela ukázať aj niečo zo Slovenska, tak bol môj diár plný na prasknutie.
Obed s mojou írskou rodinou
No nemenila by som, myslím, že toho videli dosť na 1 týždeň a zažiť slovenskú svadbu je podľa mňa skvelý zážitok. Okrem toho stihli vidieť aj niečo z Banskej Bystrice, Oravy a spoznali celú moju rodinu.
Ale vráťme sa ešte k takým tým čisto svadobným aktivitám. Jednou z veľký vecí bola moja rozlúčka so slobodou, ktorú baby (na čele s mojou sestrou) naplánovali v Prahe a musím uznať, že bola bombová. Pártyovali sme celý víkend. Síce nebolo najkrajšie počasie, no myslím, že to nikomu až tak neprekážalo.
Výzdiba na mojej rozlúčke so slobodou.
Doobedu sme aj tak spali a poobede sme šli na kávu na obedo-večeru a opäť na párty, takže aj keby bolo pekne, asi by sme to špeciálne nevyužili.
Nevesta a jej tím družičiek a kamarátiek
Bride to be
Rozlúčka so slobodou v Prahe
Druhá noc na mojej víkendovej rozlúčke v Prahe.
Viac o rozlúčke, vám napíšem v osobitnom príspevku a pridám aj kopec ďalších fotiek. 🙂 Keďže mi Robko zle sformátoval kartu, foťák bol v Prahe nepoužiteľný a tak sa fotilo len na mobil. No to je tá skvelá výhoda dnešnej doby, že máte foťák stále so sebou a tak máme kopec mobilových fotiek.
Ďalšou veľkou vecou bolo stretnutie s našim oddávajúcim, ktoré sa konalo v stredu pred svadbou. Musím priznať, že tesne pred ním som už bola taká zničená, a to bola ešte len streda, no nakoniec sme to zvládli. Prešli sme si sľuby a celý proces. Zodpovedal nám aj na pár otázok. Bol veľmi milý a sympatický a taktiež som bola veľmi spokojná s celým naším obradom.
Tuším v stredu sme vyzdvihli aj zvyšné tlačoviny – menu, menovky a zasadací poriadok, ktorý som musela ešte na poslednú chvíľu meniť. Keďže sme mali okrúhle stoly, zasadací poriadok a zmeny v ňom boli dôležité. No vo výsledku bolo všetko v najlepšom poriadku. 🙂
V utorok pred svadbou som stihla poslednú skúšku svadobných šiat, kde mojej sestre, ako hlavnej družičke, ukázali ako sa vypínajú. Keďže tam bolo treba ešte štipku upraviť dĺžku, išla som medzi tým na nechty a potom som sa po ne vrátila.
Medzi skúškou a nechtami, sme odbehli kúpiť výzdobu na autá. Tú som chcela pomerne jednoduchú a nie finančne náročnú, keďže my sme až tak veľa času v aute nestrávili.
Nad svadobnými nechtíkami som uvažovala dlho, lebo som sa snažila nájsť nejaký presný obrázok, no to sa mi nepodarilo. Čiže som išla k mojej nechtárke Janke (na IG @beautybyjanka) len s približnou predstavou a zvyšok sme spolu domysleli.
Musím uznať, že som sa najskôr obávala či budem spokojná, keďže som nemala presnú predstavu no nakoniec som s nimi bola veľmi, veľmi spokojná. Chcela som niečo jemné a klasické no zároveň zdobené a trblietavé. Vedela som, že kamienky musia byť, už som len nevedela v akej forme a koľko.
To boli zároveň moje najväčšie obavy aby ich nebolo veľa a ani málo. No musím Janku veľmi pochváliť lebo bola rýchla a ešte aj urobila dokonalú manikúru.
Ďalšia vec, ktorej som sa bála boli odrasty, keďže som šla na nechty už v utorok, pôvodne sme sa mali fotiť svadobné portréty vo štvrtok pred svadbou (z viacerých praktický dôvodov).
To sa potom kvôli počasiu posunulo na pondelok a tak som sa bála či mi už nebude vidieť odrasty, no Janka urobila nechtíky tak precízne, že ich nebolo vidno ešte ani ďalšiu sobotu po svadbe. Moje odporúčanie je skúsiť spraviť všetko, čo sa dá čo najviac dopredu. Napr. ako nechty, to je jeden z najlepších tipov aké mám.
Okrem týchto vecí sme ešte odovdzávali pár posledných pozvánok 😀 (áno takto neskoro no skutočne ich bolo už len pár). Dokonca jeden kamarát mal prichystanú pozvánku a doteraz ju mám doma a už som ju odložila k našim fotkám. 😀 Ale na svadbe bol, takže všetko dobre dopadlo.
Ďalej som objednávala hélium do balónov z HeliumKinga, ktorého bolo nakoniec málo, takže moje ďalšie odporúčanie je, ak si myslíte, že máte dosť hélia zoberte ešte o trošku väčšie balenie. Moja kamarátka Lucka s priateľom to ale zvládli bravúrne a pár balónov už len dofúkali klasicky bez hélia. 🙂 K héliu som prihodila aj knihu hostí a pár dekorácií, ktoré som nakoniec nepoužila. No myslím, že sa ešte zídu a ak nie, tak ich predám.
Približne mesiac pred svadbou sme dokončili aj naše svadobné video, ktoré sme s Robkom pripravili pre našich hostí. Boli to zábery v podstate od nášho zasnúbenia až po svadbu a som veľmi rada, že sme ho nakoniec spravili. Okrem toho nás nakoniec na svadbe prekvapili naše sestry a svedkyne, prezentáciou našich fotiek s vtipnými popiskami. 🙂
V nedeľu pred svadbou sme si prešli finálne svadobný tanec s našou trénerkou Natálkou. Myslím, že svadobný tanec patril k highlightom svadby, takže Natálka odviedla skvelú prácu, čo sa týka choreografie, no a my sme zas podstivo trénovali. Naša svadobná pieseň je PERFECT od Eda Sheerana a Beyoncé. Vyšla niekedy v čase našich zásnub a ja som hneď vedela, že je PERFEKTná pre náš prvý tanec. 🙂
Štvrtok pred svadbou som sa venovala najmä Elaine a dievčatám (írskej rodine), trošku sme podobiehali zameškané a dokončili som nou darčeky pre hostí. Mali sme pripravené ozdobné kľúčiky, ktoré slúžia aj ako otváraky na fľaše a ručne robené mydielka.
Avšak nestihla som dať potlačiť (respektíve vyriešiť pečiatku na darčeky pre hostí) a tak sme napísali naše mená a dátum svadby ručne. Toto pre mňa zabezpečili baby z Írska. Štvrtkový večer sme vytvorili takú malú manufaktúru. Oni vypisovali a uväzovali štítky, zatiaľ čo ja som prechádzala menovky a triedila ich podľa stolov aby to bolo jednoduchšie pri nazdobovaní miestnosti.
Courtney mala v tento deň dokonca narodeniny, takže jej Elaine kúpila tortu a zaspievali sme jej Happy Birthday. Deň pred tým mala narodeniny aj moja sestra Livka a ešte deň pred tým Robkova sestra Maťa. Všetky tri majú narodeniny takto za sebou, no reálne oslavovať asi nemala čas žiadna z nich. 😀
V piatok 24.5.2019 už šlo do tuhého a vydvihovali sa koláče, slanečky, privážalo sa alko a nealko. Postupne prichádzali ubytovaní hostia a prebehli sme si ešte čepčenie.
Čepčenie mali za úlohu moje družičky a kamarátky. Mala som dve šikovné baby Angeliku a Viki, ktoré to zvládli ukázať a vysvetliť aj ostatným.
Čepčenie bolo podľa mňa nakoniec, krásne lebo to boli baby, ktoré ma poznajú a bola som veľmi spokojná s takouto veziou. Dosť dlho som bola na vážkach, uvažovala som aj nad súborom ale ja osobne k tomu nemám až taký vzťah a nikdy sme k tomu ani neboli špeciálne vedené.
Myslím, že toto bol dokonalý kompromis, zachovali sme tradíciu, no bolo to v našom štýle. 🙂 Viki nám okrem čepčenia doniesla aj poďakovania pre rodičov a naše nové priezvisko s dátumom svadby. Dotiahli sa posledné veci okolo časového harmonogramu, programu a svadobných hier.
Tak a aby som nezabudla, na Instagrame som vám prezradila, že bol aj jeden predsvadobný plač. Mali sme dva týždne do svadby, keď som šla do izby a pozrela som na moje krásne dlhé biele popolnočné šaty.
Tie vyseli v mamininej izbe a boli tam otvorené dvere aby mal Leo viac priestoru. (Leo je náš britský colorpoint kocúrik, pre tých, ktorý ho ešte nepoznajú.) Keď som ich tam vešala pár týždňou dozadu, chvíľku som aj uvažovala či nebudú v nebezpečenstve ale potom samú seba presvedčila, že nie.
No keď som ich našla pár dní pred svadbou trčali z nich povyťahované nitky. Bolo to úplne na spodku a nebolo ich ani až tak veľa, no s týmito popolnočnými šatami som mala kooopec roboty. Objednávala som ich až z USA na Lulus.com, vyšlo mi na ne ešte aj clo a potom som schudla tak, že by mi lepšie sedelo XS namiesto Ska, ktoré som mala.
A tak som ich dávala mierne zúžiť, keďže mi aj tak bolo treba prispôsobiť dĺžku. No a nakoniec ich Leo zatiahne? To už bolo na mňa veľa a rozrevala som sa, že som mu ich nechala napospas. Zároveň som ale vedela, že to bola moja chyba.
Nechcela som ich tlačiť do skrine aby sa zbytočne nekrčli, no zároveň som chcela Leovi dopriať väčší výbeh. Takže za obeť padol spodok šiat. Našťastie v svadobnom salóne Jadei, odkiaľ som mala požičané svadobné šaty, my s nimi veľmi pomohli.
Od počiatočnej úpravy šírka a dĺžky až po opravu vytiahnutých nitiek, ktorú mi dokonca dali grátis. Ja som za to skutočne veľmi vďačná lebo tam majú dokonalý servis. To bol teda prvý a aj posledný svadobný, respektíve predsvadobný plač, všetko ostatné sme zvládli s úsmevom. 🙂
Inak celý posledný týždeň pred svadbou som chodila v bielom a veľmi ma to bavilo. Tu je pár mojich bielych outfitov a posledných dní ako slečna. 🙂
V stredu a štrvrtok pred svadbou boli také upršané dni, že som neriskovala biele nohavice.
Som rada, že si tu môžem odložiť spomienky na predsvadobné obdobie, lebo tesne pred svadbou som už vôbec nestíhala točiť aj keď som pôvodne rátala s tým, že to dám. Mám to tu aspoň takto v písanej forme a s pár fotkami, ktoré mi budú pripomínať toto krásne obdobie.
Musím uznať, že čím bolo bližšie k svadbe tým skôr som chápala moje kamarátky, ktoré rady spomínali na plánovanie svadby. Na začiatku sa mi to zdalo skôr nereálne, že sa to dá až tak si to užívať. No teraz im naplno rozumiem a myslím, že sme sa aj veľa vecí naučili. Plánovanie svadby nás spojilo ešte viac. 🙂
Najbližšie nás čakajú ďalšie články priamo zo svadby. Normálne až neviem, kde začať ale veľmi, preveľmi sa teším lebo máme nádherné svadobné fotky od našich skvelých Memo .
Už teraz mám problém vybrať tie top. Vidíme sa čoskoro, zatiaľ som ich pár zdieľala na mojom Instagrame @luciasblogsk.
Ak máte nejaké konkrétne otázky, čo sa týka svadobných tém, napíšte mi ich do komentárov a prípadne skúsim podľa nich pripraviť ďalšie články. 🙂
Žiadne komentáre