Ahojte drahúšikovia,
minulý týždeň keď ma bolela hlava, ma kopla múza, napísať tento článok. (Možno pre to kopnutie ma tá hlava bolela? :D) Rozmýšľala som nad tým prečo tak rada fotím a zachytávam rôzne momenty a prečo sa aj ja rada fotím.
Ako dieťa som do 1 roku nemala skoro žiadne fotky, okrem dvoch náhodných, ktoré mi našla moja teta medzi svojimi fotografiami. Boli z nejakej rodinnej oslavy a mňa tam držala na rukách. Ukazovala mi “Aha a toto si ty.” a ja som na ňu s počudovaním a radosťou hľadela “To som ja?” a povedala som jej, že moja prvá fotka, ktorú mám doma je až z mojich prvých narodenín.
Viem môže sa to zdať smiešne, že mi na tom až tak záležalo. No keď som videla segrin krásne vyplnený album plný fotiek, kde bola rozkošné bábätko v porovnaní s mojou jednou vystrašenou fotkou, keď som mala rok ako si som si vravela, že by som chcela vedieť ako som vyzerala keď som bola novorodeniatko, vo vaničke pri kúpanie také tie drobné veci zachytené objektívom.
Samozrejme, celú sitáciu logicky chápem. Mamina mi vysvetlila, že kedysi mali kamaráta fotografa, potom ako sa odsťahovali už nikoho s fotoaparátom nepoznali a tak ma nemal kto odfotiť. Sami foťák nemali a preto keď som mala rok mama nás vyobliekala a zobrala do ateliéru.
Keďže som fotoaparát dovtedy nevidela na fotkách sa tvárim absolútne nenadšene. No musím uznať, že napriek tomu mám svoje “prvé” fotky rada, veď už ani nemám veľmi na výber :D. Sú veľmi smiešne a tak sa aspoň máme na čom zasmiať. /Ak chcete moju 1. fotku vidieť, choďte pozrieť do InstaStories, dám ju možno aj do feedu. :)/
Možno práve z tohto vzišla moja záľuba v zachytávaní života v obrazoch. Nie som žiadny fotogram, fotím veci pre radosť a na pamiatku. Už keď som bola malá nútila som maminu aby mi fotila veci, ktoré sa mi páčili. Dokonca mám jednu fotku pri výklade (a mnou vybraných) svadobných šatách.
To bola asi jediná vec, ktorú som ju takto donútila odfotiť, lebo film bol predsa vzácny. Preto ma teší dnešná digitálna doba a aj to, že už nie je problém odfotiť si aj krásnu vec, ktorú si chcete svojím spôsobom zväčniť. Aj fotka obyčajnej kávy mi pripomenie, čo som v ten deň robila, s kým som bola a ako som sa cítila. Napriek tomu, že fotky v mobile či digitálnom foťáku sú fajn, rada si ich prezerám v ich offline forme. Tie, ktoré ma oslovia vložím do rámika a teším sa, že mi tieto krásne spomienky zdobia domov.
Okrem toho, dnes už viem, že to čo si odfotím si aj skôr zapamätám. Mnoho mojich kamarátok býva v zahraničí a už dávanejšie sme si všimli, že vždy keď sa odfotíme, pamätáme si kedy sme sa to vlastne naposledy videli.
Potom vieme čo všetko sme tej druhej ešte nestihli povedať a čo nové sa stalo. Zatiaľ čo keď sme sa neodfotili, už si ani jedna z nás nespomenula “kde sme to vlastne skončili”. Dokonca aj jednu významnú oslavu môjho uja si pamätám najmä kvôli fotkám, ktoré nám z nej zostali. Už to bolo viac ako 10 rokov ale fotky mi vždy pomôžu sa rozpamätať na viac detailov a emócii.
S novým foťákom, ktorý mám len pár dní, sa vo mne opäť utvrdilo, že fotografiu a zachytávanie životných momentov si užívam. Tiež si uvedomujem aké cenné je toto zväčnenie našich zážitkov. Aj tieto fotky z babkinej rozkvitnutej záhrady sú pre mňa veľmi cenné. Kto vie koľko jarí v nej ešte zažijem? Niekedy totiž zabúdame zväčniť to každodenné, bežné veci, to čo máme okolo seba stále.
Až raz to už okolo nás nebude, niečo sa zmení. Či už to budú ľudia v našom živote alebo naše okolie či veci, ktoré máme. Uvedomila som si, že by som sa mala odfotiť so svojimi blízkymi aj v tých obyčajných momentoch, nie len počas oslavy. Chcem viac fotiek tých obyčajne neobyčajných momentov. Auta, ktoré používame už roky, domu v ktorom bývame či záhrady, ktorá nás tak teší.
Na druhú stranu chápem, že mnohých nebaví fotiť alebo dokonca byť na fotkách. A to je v poriadku, každý by sa mal riadiť podľa svojho pocitu. Načo si nútene fotiť veci, keď viete, že sa na fotky nechcete pozerať a radšej si to užijete v danom momente? Zároveň ale viem, že určite by sa to aj pár ľudom s tejto kategórie zapáčilo. Ani môjmu snúbencovi sa niekdy nechcelo fotiť, no keď som potom vytiahla svoje fotky a začali sme spomínať uvedomil si, že aj on to tak chce. 🙂
Prajem vám príjemné fotografovanie a prežitie krásnych chvíľ s vašimi blízkymi. Táto jar nám začala krásne, stromy krásne kvitnú, slniečko svieti, možno si aj vy urobíte pár jarných fotografií.
OUTFIT: Sačko – Gate/ Tričko – KnuckleKings/ Rifle – Jennyfer/ Okuliare – Forever21/ Náušnice – Aliexpress/
Foťák, ktorým sme fotili fotky v článku: Canon SX 510 HS Spomínaný foťák: Canon EOS M6
Čo pre vás znamenajú fotografie? Mali ste ich veľa ako dieťa? Radi fotíte? Alebo ste radšej na fotkách? Napíšte mi dolu do komentárov, budem sa tešiť. 🙂
Žiadne komentáre